Púť za neexistujúcim vodopádom

Lovranska Draga, Opatija (pôvodný vodopád)
Boli sme na dovolenke v Chorvátsku v meste Opatija, a rozmýšlali sme kam si tak urobíme výlet. Tak sme šli hľadať na internet. Ochvíľu sme našli vodopád. Nič veľké, len maličký vodopádik s krásnou prírodou okolo a nie moc dlhou cestou k nemu. No tak sme sa na druhý deň vybrali. Prišli sme autom do mestečka pri národnom parku a šli sme. Najskôr po kamennej ceste, potom po vychodenej cestičke okolo domov a nakoniec po trase cez les. Asi po pol hodinke sme došli k ,,vodopádu". No, popravde mama a sestra neboli moc nadšené čo uvideli. A ani ja najskôr, kto by bol nadšený z vyschnutého vodopádu na ktorý ste sa tešili celú cestu. Ale potom si oco dačo všimol. Obom sa nám rozsvietili oči. Síce tam nebol vodopád ale niečo (pre nás) oveľa lepšie. Namieste kde mal byť vodopád bolo maličké jazierko, a keď ste sa doň pozreli, videli ste akési bledé a tmavé kamienky alebo niečo pripomínajúce chaluhy. ale keď ste sa prizreli bližšie všimli ste si že to niesú nejaké chaluhy ale mloky! a potom aj žabky. A nakoniec ste videli jazierko plné mlokov, žabiek, žubrienok, rôznych lariev, s jednou užovkou a neskôr vedľa jazierka aj jaštericou. Kedže sme obaja ako správni zvierací fanatici mali foťáky , máme odtiaľ veľa foto-úlovkov.
V jazierku žili nahožiabre mloky ktoré žijú v teplejších oblastiach a sú vzácnejšie ako obyčajné mloky. Obyčajné mloky majú normálne žiabre, ako napr. salamandra, ale nahožiabre mloky majú žiabre zvonku tela ktoré pripmínajú akési dedkovské vlásky, tie má napr. axolotl mexický.











Zdroj úvodného obrázka:
a vlastný zdroj, technika - Nikon D3200, objektív 18-55
